S cieľom zachovať ľudové zvyky, tradície a piesne vznikol v 20. storočí folklórny súbor Bacúšan. Presný rok založenia súboru nie je jednoznačne doložený, avšak v Pamätnej knihe obce Bacúch sa uvádza, že riaditeľ školy- Ján Muráni, správca školy- Vojtech Nezbeda a učiteľ Karol Bambas mali vytvorený súbor ľudových piesní a zvykov. Ľudové piesne a zvyky spisoval učiteľ Bambas, pôvodom Čech. Jeden z prvých nacvičených zvykov bol užívaný svadobný zvyk – čepčenie nevesty. Tento zvyk teatrálne upravil a nacvičil Vojtech Nezbeda- správca školy. Prvé doložené verejné vystúpenie, z ktorého sa zachovala fotodokumentácia sa uskutočnilo v roku 1935 na Národopisných slávnostiach stredoslovenských v Sliači. Týchto slávností sa Bacúšan zúčastnil tri krát. V roku 1937 sa miestnil sa na druhom mieste a získal plaketu za zachovanie stariny predkov. Vystupoval s ukážkou čepčenia nevesty. Ďalej vystupovali na Dožinkových slávnostiach v Brezne, na Zjazde sokolov v Banskej Bystrici v roku 1936 a samozrejme na miestnych oslavá. Súbor postupne rozširoval svoj repertoár a účinkoval na miestnych, okresných i krajských slávnostiach. Po ukončení 2. sv. vojny, súbor opäť uviedla do činnosti Anna Kánová- Bačuľa, t.č. školníčka, skvelá speváčka, tanečníčka a pamätníčka starých zvykov a obyčají. Súbor pôsobil i ako divadelný súbor, pod vedením kuchárky vtedajšieho farára Vrtíka. Súbor nacvičil viacero operných i divadelných hier „Predaná nevesta“, „Anča Kováčová“ – hlavná úloha miestna učiteľka Gizela Baxová. Ďalej to boli hry „Ulička“, „Škriatok“ , „Kamenný chodníček“, „Ježiško nám donesie mamičku“ a mnoho ďalších. Spolu s Annou Kánovou sa na zdarnom fungovaní súboru podieľali: Mária Tomajková, od „Kanáľa“. Margita Bubelínyová „Cuclíčka“, Jolana Niklová „Cuclíčka“, Školastika Jančová, , Mária Cesnaková, Mária Chovancová, Daniela Štefániková, Vilma Pravotiaková, František Nikel, Ladislav Kán, Ján Piliar, Jakub Mlynarčík, Anton Kán- Zlúky . Pretože pani Kánová ochorela, súbor prebral František Kán od „Pavčíka“ a pôsobil až do roku 1974. V roku 1974 prebral vedenie súboru Jozef Kán „Bumbajkin“. Tento sa pričinil o rozkvet súboru a pôsobil až do roku 1990, kedy ochorel a nemohol ďalej viesť súbor. Za pôsobenia Jozefa Kána v roku 1974 pripravil kultúrny program na oslavy 700 výročia obce Bacúch. V roku 1975 nacvičil trávnice, s ktorými vystupovali na miestnych oslavách. V roku 1976 nacvičil Príchod jari, s týmto programom vystupoval súbor v Očovej na folklórnych slávnostiach. V roku 1977 nacvičil Baraní tanec, s týmto súbor vystupoval na folklórnych slávnostiach v Detve. V roku 1978 nacvičil hru Veľkonočná oblievačka, s programom vystupovali na Horehronských slávnostiach spevu a tanca v Heľpe. Tridsaťčlenný kolektív súboru BACÚŠAN vystúpil i s baraním tancom ( zábavou mládencov a dievok na salaši). S Baraním tancom sa zúčastnili v roku 1978 aj na folklórnych oslavách v Kriváni. V roku 1979 nacvičili pásmo Rukovanie na vojnu- „Rukovačka“ V roku 1979 nacvičili Sadenie stromov- s týmto programom sa predstavili na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe. V roku 1982 nacvičili Krstiny, s ktorými sa zúčastnili Horehronských dní spevu a tanca v Heľpe. Súbor účinkoval aj vo filme „Pohronie“, v prvom a druhom dieli s programami „Príchod jari a Baraní tanec“ Neskôr tanečný a spevácky súbor vystupoval pod základnou organizáciou Jednoty dôchodcov v Bacúchu a miestnom odbore Matice Slovenskej.