Každý rok po narukovaní odvedencov k armáde (1. októbra) býval súpis nových brancov. Odvod regrútov býval na jar. Od súpisu sa začali regrúti častejšie schádzať po večeroch v krčme. Večer sa prechádzali aj po dedine a hlasno spievali. K odvodu šli regrúti so spevom regrútskych piesní cez dedinu až na železničnäú stanicu. Odvedení chlapci si za klobúk kupovali pierka z farebného papiera a okolo klobúka si dávali slobodu - stužku, trikolóru v národních farbách. Na odvod brancov sprevádzaval richtár. Mládenec, ktorého neodviedli po prvý, po druhý ani tretí raz, už nemohol byť vojakom. Odvedenci mali tú výhodu, že od odvodu až do narukovania na vojnu, ktorá trvala dva roky, mohli po večeroch chodiť a spievať po ulici aj s harmonikou. V predvečer odchodu na vojnu sa v dome odvedenca zišli kamaráti a príbuzní, ktorý sa prišli rozlúčiť. V dome sa robila rolúčková hostina. Brana obdarúvali peniazmi. Rodičia ich ponúkli večerou, koláčmi a pálenkou. Kamaráti a rodina prišli aj druhý deň a branca odprevadili až ku vlaku. Cestou na stanicu (šlo sa, samozrejme, pešo) spievali regrútske piesne. Kamaráti regrúta naložili do vlaku cez okno a k vlaku ho niesli na pleciach.