Tradičný
ľudový odev na Bacúchu sa postupne
prestával nosiť po 2.svetovej vojne. Starí
občania ho nosili ešte v 50. rokoch, keby bol
zaznamenaný jeho postupný zánik.
Dôvodom bola rýchla zmena v kultúre
odievania podnietená najmä hospodárskymi
zmenami, ktoré sa odrazili v živote obyvateľov. Vo veľkom sa
začalo cestovať za
prácou do Brezna, Podbrezovej a často aj ďalej.
Starosti s prípravou výbavičky pre dojčence sa začínali skôr, ako prišlo na svet. Nastávajúca mamička si pripravila dostatok plienok zo šifónu, pamukového plátna a flanelu. K detskej výbavičke patrili aj perinky, do ktorých nemluvňa balili. Perinka mala štvorcový tvar, dieťatko sa kládlo krížom cez perinku, do ktorej ho zabaľovali. Perinka sa zaväzovala povojníkom viglbanom. Tento povojník bol pruh látky asi 5cm široký, dlhý doo dvoch metrov. Na oboch koncoch povojníka bola našitá stužka, modrá, ružová alebo biela, ktorá sa zaväzovala na mašľu. Košielky bývali zo šifónového plátna, golieriky mamičky povyšívali, svetríky a kabátiky našili a naplietli z vlny. V najkrajšom vankúši sa nieslo dieťa na krst. Keď dieťa podrástlo, mamičky našili z plátna, nohavičky a šatôčky. Teplejšie flanelové košielky a nohavičky sa kupovali v obchode. Na zimu sa deťom šili tiež kapčeky. V lete sa kupovali papučky a šnurovacie topánky bagančički.
Starosti s prípravou výbavičky pre dojčence sa začínali skôr, ako prišlo na svet. Nastávajúca mamička si pripravila dostatok plienok zo šifónu, pamukového plátna a flanelu. K detskej výbavičke patrili aj perinky, do ktorých nemluvňa balili. Perinka mala štvorcový tvar, dieťatko sa kládlo krížom cez perinku, do ktorej ho zabaľovali. Perinka sa zaväzovala povojníkom viglbanom. Tento povojník bol pruh látky asi 5cm široký, dlhý doo dvoch metrov. Na oboch koncoch povojníka bola našitá stužka, modrá, ružová alebo biela, ktorá sa zaväzovala na mašľu. Košielky bývali zo šifónového plátna, golieriky mamičky povyšívali, svetríky a kabátiky našili a naplietli z vlny. V najkrajšom vankúši sa nieslo dieťa na krst. Keď dieťa podrástlo, mamičky našili z plátna, nohavičky a šatôčky. Teplejšie flanelové košielky a nohavičky sa kupovali v obchode. Na zimu sa deťom šili tiež kapčeky. V lete sa kupovali papučky a šnurovacie topánky bagančički.
Muži
nosili v robotný deň iné oblečenie ako v nedeľu.
V nedeľu sa nosila vyšívaná
košeľa. Bola utkaná z pamukového
plátna. Namiesto goliera mala len asi 2 cm vysoký
obalčok, vyzdobený výšivkou. Vpredu
mala rozstrih, ktorý sa pod hrdlom uväzoval
šnúrkami. Na zadnom dieli naspodu bola tiež
výšivka. Na robotný deň boli
košele z konopného alebo ľanového
plátna. Rukávy boli široké
a upínali sa do zápästkov.
Spodky sa nosila po celý rok tak, ako sa nosí spodné prádlo dnes. Ušité boli z pamukového alebo z konopného plátna. Dole boli rostrihnuté a zavävazovali sa šnúrkami.
Kološne sú vrchné nohavice tkané z postavu - súkna, nosili sa v zime. Zo súkna bol ušitý aj zimný kabát - huňa. Šili ich zruční chlapci a ženy ich zdobili farebnými filcovými kúskami tak, že tvorili na prednej strane ornament. V lete namiesto kološní chlapci nosili gaťe. Na sviatok boli šité z pamukoého a na robotný deň z ľanovbého plátna. Nohavica sa smerom dole nezužovala, ale po celej dľžke bola rovnako široká.
Z farebných nitiek (šavolu) sa háčkovali zápästki. Boli to pruhy asi 12 cm dlhé a široké tak, aby obopli ruku na zápästí. Takýto pruh sa zošil alebo zháčkovali tak, aby sa dal navliečť cez ruku na zápästie. Košele mali rukávy po celej dĺžke rovnako široké, čo prekážalo mužom pri robote. Rukávy sa preto okrútili okolo zápästia a navliekli na ne zápästki.
V zime nosili chlapi kožuch bez rukávov z ovčej kože. Z vonkajšej bola koža ozdobená vyšívanými ornamentami. Kožuchy boli dlhé, krátke i do pása.
Baranica bola šitá z čiernej ovčej kože.
Kapce ako najbežnejšia zimná obuv sa šili z bieleho alebo čierneho súkna. Domáci si ich šil sám alebo si ich dával šiť obuvníkovi. Na podošvu sa používala vyrobená hovädzia koža.
Čižmy boli iné na sviatočný a iné na robotný deň. Šil ich šuster z teľacej kože.
Aj v minulosti boli ženy parádnice a snahou každej bolo vyzerať čo najkrajšie. Inak sa obliekali dievčatá, inak mladé a inak staré ženy. Prevažnú časť odevov dostala nevesta ako výbavu pri sobáši. Bielizeň, spodnice, oplecká, sukne, zástery, brusliaky, šalejki, kabátiky, kožuštek a okrem toho všetky výrobky z plátna nevyhnutné pre domácnosť.
Pändľík sa šil zo šiestich dielov - puol. Na každej pole bolo jedno písmenko z mena majiteľky. Tam, kde bolo meno kratšie a písmenko nevyšlo, vyšili hviezdičku. Pändľík bol z pamokového plátna, naspodku rozšírený. Dlhý bol po kolená, v páse bol zúžený. Od pása nahor sa nadšíval tzv. stan. Tento siahal až do výšky pazúch a zakrýval celú prednú časť pŕs.
Oplecko sa obliekalo na pändľík. Zakrývalo hornú časť tela a ruky po lakte. Oplecko bolo vpredu rozstrihnuté. Nemalo žiadne zapínanie, predné diely sa preložili jeden cez druhý. Pod hrdlom sa uväzovalo na motúzik. Nedeľné oplecko bolo z pamukového plátna a vyšívané alebo preberané. Na robotný deň bolo z konopného alebo ľanového plátna. Rukávy neboli tak bohato zdobené, len málo preberané. Rukáv bol ukončený krajkou.
Brusľiak bez rukávov siahal do pása. Ušitý bol buď z brokátu, alebo aj z preberaného pamukového plátna. Asi 3 cm od kraja býval dookola olemovaný čipkou a stužkou. Stužka bola nabraná do faldičiek. Zapínal sa na háčiky.
Sukne sa obliekali na pändľík. Spodná sukňa - šťikeraj bola z tenkého plátna kúpeného v obchode. Sukieň bolo viac druhov. Na sviatok boli vrchné sukne plisované. Odspodu asi 6 cm bola našitá uzučká čipka. Centimeter nad ňou druhá, prípadne aj tretia. Takéto sukne musela mať nevesta vo výbave vo všetkých farbách. Na robotný deň boli sukne kartúnov, nazbierané do obalku. Sukňa z modrotlače, zvaná tlačienka, bola tiež nazberaná do obalku. Nosila sa tak, že konce sukne sa na bokoch nadvihli a strčili za obalok. Tak bolo ženám vidieť spodné sukne so štikerajom.
Zástera na nedeľu bola z pamukového plátna, vyšívaná alebo pretkávaná. Ženy ich mali vo výbave niekoľko. Na robotný deň sa nosili fiertuchik, farebné kartúnové zástery.
Šalejka bola kašmírová kvetovaná šatka s rozmermi 150 x 150 cm. Dookola boli strapce z vlny (šavolu) takej farby, akej bola základná farba šalejky. Šalejka, ktorú mala žena v každej farbe, sa nosila tak, že sa zohla do trojuholníka, prehodila okolo hrdla, cez prsia sa prekrížila vzadu cez kríže sa uviazala.
Kosička bola šatka trojuholníkového tvaru obšitá krajkou s dĺžkou strany 150 cm. Šili ju z glotu, letohrádku alebo mongólu. Nosila sa ako šalejka, ale v letných mesiacoch.
Šavolka bola štvorcová vlnená šatka so stranami dlhými 170 cm, dookola so strapcami. Šatka sa skladala do trojuholníka a ženy sa do nej v zime ukrútili od hlavy až do pása. Bola čiernej alebo hnedej farby.
Vatový kabátik bol futrovaný, ušitý zo zamatu a ženy ho nosili v zime. Od pása nadol cez boky bol nazberaný a zapínal sa až ku krku.
Čepiec trojuholníkového tvaru sa skladal z dvoch častí - z prednej a zadnej. Prepona v zadnej časti bola do oblúka, pretože horná časť čepca bola silno nariasená. Zhotovený býval z pamukového plátna a bol husto vyšívaný farebným hodvábom. Predná časť - prednicka mala na rozšírenej časti zúbky vysoké asi 5 cm. Tieto sa tuho škrobili a vyhŕňali nahor. V zadnej časti bolo plátno rozpustené, tak sa vytvoril spomínaný trojuholník. Výšivka na zadnom diele sa volala zrkadlo. Okolo zrkadla bola výšivka zvaná esíčka. Na rozšírenej zadnej časti boli dole naháčkované očká. Očkami sa pretiahla šnúrka, ktorou sa vzadu čepiec utiahol a uviazal. Takýto čepiec musela na hlave nosiť každá žena. I keď na Bacúchu prevládala bordová, tmavozelená a tmavšia modrá, mladšie ženy mali čepiec s veselšou a omnoho bohatšou výšivkou. Staré ženy nosili čepiec s čiernou farbou. Na čepiec sa v zime a v pracovný deň uväzovala šatka. O polnoci mladej neveste založili čepiec, ktorý jej darovala svokra. Tento bol vyšívaný červenými a čiernymi bavlnkami. Vzadu mal červenú stužku dlhú do pása. Mladá nevesta musela tento čepiec nosiť celý rok po svadbe i so stužkou. Keď pocítila, že je ťarchavá, vtedy stužku z čepca zložila.
Spodky sa nosila po celý rok tak, ako sa nosí spodné prádlo dnes. Ušité boli z pamukového alebo z konopného plátna. Dole boli rostrihnuté a zavävazovali sa šnúrkami.
Kološne sú vrchné nohavice tkané z postavu - súkna, nosili sa v zime. Zo súkna bol ušitý aj zimný kabát - huňa. Šili ich zruční chlapci a ženy ich zdobili farebnými filcovými kúskami tak, že tvorili na prednej strane ornament. V lete namiesto kološní chlapci nosili gaťe. Na sviatok boli šité z pamukoého a na robotný deň z ľanovbého plátna. Nohavica sa smerom dole nezužovala, ale po celej dľžke bola rovnako široká.
Z farebných nitiek (šavolu) sa háčkovali zápästki. Boli to pruhy asi 12 cm dlhé a široké tak, aby obopli ruku na zápästí. Takýto pruh sa zošil alebo zháčkovali tak, aby sa dal navliečť cez ruku na zápästie. Košele mali rukávy po celej dĺžke rovnako široké, čo prekážalo mužom pri robote. Rukávy sa preto okrútili okolo zápästia a navliekli na ne zápästki.
V zime nosili chlapi kožuch bez rukávov z ovčej kože. Z vonkajšej bola koža ozdobená vyšívanými ornamentami. Kožuchy boli dlhé, krátke i do pása.
Baranica bola šitá z čiernej ovčej kože.
Kapce ako najbežnejšia zimná obuv sa šili z bieleho alebo čierneho súkna. Domáci si ich šil sám alebo si ich dával šiť obuvníkovi. Na podošvu sa používala vyrobená hovädzia koža.
Čižmy boli iné na sviatočný a iné na robotný deň. Šil ich šuster z teľacej kože.
Aj v minulosti boli ženy parádnice a snahou každej bolo vyzerať čo najkrajšie. Inak sa obliekali dievčatá, inak mladé a inak staré ženy. Prevažnú časť odevov dostala nevesta ako výbavu pri sobáši. Bielizeň, spodnice, oplecká, sukne, zástery, brusliaky, šalejki, kabátiky, kožuštek a okrem toho všetky výrobky z plátna nevyhnutné pre domácnosť.
Pändľík sa šil zo šiestich dielov - puol. Na každej pole bolo jedno písmenko z mena majiteľky. Tam, kde bolo meno kratšie a písmenko nevyšlo, vyšili hviezdičku. Pändľík bol z pamokového plátna, naspodku rozšírený. Dlhý bol po kolená, v páse bol zúžený. Od pása nahor sa nadšíval tzv. stan. Tento siahal až do výšky pazúch a zakrýval celú prednú časť pŕs.
Oplecko sa obliekalo na pändľík. Zakrývalo hornú časť tela a ruky po lakte. Oplecko bolo vpredu rozstrihnuté. Nemalo žiadne zapínanie, predné diely sa preložili jeden cez druhý. Pod hrdlom sa uväzovalo na motúzik. Nedeľné oplecko bolo z pamukového plátna a vyšívané alebo preberané. Na robotný deň bolo z konopného alebo ľanového plátna. Rukávy neboli tak bohato zdobené, len málo preberané. Rukáv bol ukončený krajkou.
Brusľiak bez rukávov siahal do pása. Ušitý bol buď z brokátu, alebo aj z preberaného pamukového plátna. Asi 3 cm od kraja býval dookola olemovaný čipkou a stužkou. Stužka bola nabraná do faldičiek. Zapínal sa na háčiky.
Sukne sa obliekali na pändľík. Spodná sukňa - šťikeraj bola z tenkého plátna kúpeného v obchode. Sukieň bolo viac druhov. Na sviatok boli vrchné sukne plisované. Odspodu asi 6 cm bola našitá uzučká čipka. Centimeter nad ňou druhá, prípadne aj tretia. Takéto sukne musela mať nevesta vo výbave vo všetkých farbách. Na robotný deň boli sukne kartúnov, nazbierané do obalku. Sukňa z modrotlače, zvaná tlačienka, bola tiež nazberaná do obalku. Nosila sa tak, že konce sukne sa na bokoch nadvihli a strčili za obalok. Tak bolo ženám vidieť spodné sukne so štikerajom.
Zástera na nedeľu bola z pamukového plátna, vyšívaná alebo pretkávaná. Ženy ich mali vo výbave niekoľko. Na robotný deň sa nosili fiertuchik, farebné kartúnové zástery.
Šalejka bola kašmírová kvetovaná šatka s rozmermi 150 x 150 cm. Dookola boli strapce z vlny (šavolu) takej farby, akej bola základná farba šalejky. Šalejka, ktorú mala žena v každej farbe, sa nosila tak, že sa zohla do trojuholníka, prehodila okolo hrdla, cez prsia sa prekrížila vzadu cez kríže sa uviazala.
Kosička bola šatka trojuholníkového tvaru obšitá krajkou s dĺžkou strany 150 cm. Šili ju z glotu, letohrádku alebo mongólu. Nosila sa ako šalejka, ale v letných mesiacoch.
Šavolka bola štvorcová vlnená šatka so stranami dlhými 170 cm, dookola so strapcami. Šatka sa skladala do trojuholníka a ženy sa do nej v zime ukrútili od hlavy až do pása. Bola čiernej alebo hnedej farby.
Vatový kabátik bol futrovaný, ušitý zo zamatu a ženy ho nosili v zime. Od pása nadol cez boky bol nazberaný a zapínal sa až ku krku.
Čepiec trojuholníkového tvaru sa skladal z dvoch častí - z prednej a zadnej. Prepona v zadnej časti bola do oblúka, pretože horná časť čepca bola silno nariasená. Zhotovený býval z pamukového plátna a bol husto vyšívaný farebným hodvábom. Predná časť - prednicka mala na rozšírenej časti zúbky vysoké asi 5 cm. Tieto sa tuho škrobili a vyhŕňali nahor. V zadnej časti bolo plátno rozpustené, tak sa vytvoril spomínaný trojuholník. Výšivka na zadnom diele sa volala zrkadlo. Okolo zrkadla bola výšivka zvaná esíčka. Na rozšírenej zadnej časti boli dole naháčkované očká. Očkami sa pretiahla šnúrka, ktorou sa vzadu čepiec utiahol a uviazal. Takýto čepiec musela na hlave nosiť každá žena. I keď na Bacúchu prevládala bordová, tmavozelená a tmavšia modrá, mladšie ženy mali čepiec s veselšou a omnoho bohatšou výšivkou. Staré ženy nosili čepiec s čiernou farbou. Na čepiec sa v zime a v pracovný deň uväzovala šatka. O polnoci mladej neveste založili čepiec, ktorý jej darovala svokra. Tento bol vyšívaný červenými a čiernymi bavlnkami. Vzadu mal červenú stužku dlhú do pása. Mladá nevesta musela tento čepiec nosiť celý rok po svadbe i so stužkou. Keď pocítila, že je ťarchavá, vtedy stužku z čepca zložila.
Bacúch Krajina, história
a ľudová kultúra ISBN: 80- 969579- 4- 5
