mladomanzelia

Tam kde si dvaja mladý padli do oka a rodičia nemali výhrady proti ich láske, bolo všetko v poriadku. Horšie bolo ak sa chlapcovým rodičom nepáčilo dievča alebo opačne. Najcväčším problémom bol majetok. Rodičia starostlivo porovnávali majetkové pomery budúcej nevesty alebo zaťa. Zaujímalo ich, čo získa ich dieťa sobášom, čo získajú rodičia. Koľko je ešte súrodencov, ktorí sú potenciálni dedičia majetku, či gazdovstvo vynáša, koľko dobytka majú, či môžu niečo odpredať, akú svadbu môžu vystrojiť a aké veno neveste dať. Neraz svojím sebeckým konanim zničili štastie dvoch mladých ľudí. Zväzok často dohodli rodičia detí bez ich súhlasu. Nech už bolo manželstvo z lásky alebo z donútenia, zvyky spojené s uzavretím manželstva boli pevne stanovené a dlhé roky nemenné.
Mladí si šli ohlásiť na faru ohlášky. Ohlášky boli trikrát a na štvrtú nedeľu bola svadba . V čase medzi ohláškami si šli mladí do Brezna kúpiť obrúčky. Na prvé ohlášky bývala hostina u dovedi.. Tancovalo sa pri harmonike. Okolo desiatej hodiny večer sa odobrala celá rodina z domu mladuchy do domu mladého ženícha. Družba niesol veľkú misu. Hostia šli v sprievode starejšieho spievajúc pieseň o Márii Magdaléne:

Mária Magdaléna f svete sa kochala, bola veľiká hriešňica, dlhší čas trvala. Bola ten čas na svete, keďť sa Boch narodil, Ježiš Kristus, Sin Boží, po Židoustve choďil.
U ženícha starejší zaklepal na dvere a na slovo ,,voľno" vošiel dnu. Ostatní čakali vonku, aby ho pri prívete nikto nepomýlil. Po vinšovaní pustili dnu aj ostatných, tí si posadali ku dvom prikrytým stolom. Po prvých ohláškach bolo ticho až do soboty pred svadbou.
V sobotu večer zavolali nevestini rodičia mladoženáčových rodičov na malú hostinu - ku ruchu. V nedeľu už zavčasu ráno chodili starejší s družbom po všetkých príbuzných mladomanželov vinšovať a pozývať na svadbu. Sobáš sa odbavoval vždy v pondelok dopoludnia. ženích mal na hlave široký klobúk, oblečenú surovicu s krídlami opásanú sobášnym pásom štyry metre dlhým. Na prsiach mal pripnutú šatku šalejku, kološne a nové krpce. Mladucha mala na hlave partu z umelých kvetov, z farebných umelých stužiek s rôznymi ozdobami. Opásanú mala zelenú sukňu a až po päty dlhý kožuch. Tento daroval mladuche otec. Obuté mala čižmy z kozľacej kože, oblečené oplecko, brusľiak, šalejku a zásteru. V utorok sa začala svadba nanovo. Konalo sa prevážanie nevesty k mladému zaťovi v sprievode všetkých svadobníkov. V stredu opäť po malom odpočinutí sa hostia znovu zišli bez volania - chodili s bajmalom . Ženy šli od nevestiných rodičov zo zavíjankou, nesúc so sebou plnú zásobu koláčov , páleného a iných vecí k hostine. Po ceste si spievali , aby mladucha vždy bola veselá. Keď prišli ku mladoženáčovi, vyzvali nevestu k zavíjanke. Ona však chcela ženy potrucovať a skryla sa. Družba ju hľadal a keď ju našiel , priviedol ju do komory, kde ju ženy zavili. Boli to ceremónie spojené so spevom.

Parta moja, parta , zeľení veniec, už je tebe, dieuča, ostatní koniec.

Oj, ti vienku, muoj zeľení vienku, ňebudem ťa nosiť, iba do pondelku. Ešte ťa ja f pondelok kúštičok ponosím, a f utorok ráno na kľinok zavesím. 

Teras si ti, milá, teras si ti rozváš, za dvermi paľica a na klinci korbáč.

Po zavití doviedol družba mladú nevestu do izby k hosťom. Mala oblečenú bielu sukňu,biely prusliak, bielu šalejku a hlavu jej zdobil krásny vyšívaný zavijánski čepiec vyšívaný červenou a čiernou bavlnkou, ktorý neveste podarovala svokra. Starejší zaklepal trstenicou na stôl a zavinšoval. Potom zaspievali: 

Na zeľenej lúke kopa sena, fčera bola ďieuka, dňes je žena. Na zeľenej lúke strom zeľení, fčera bou mláďeňec, dňes ženatí.


Starejší potom vyzval svadobnú spoločnosť, aby každý prispel nejakým darom novomanželom. V pondelok po svadbe bola prenášanka. Na ňu sa volala len najbližšia rodina. Títo najbližší poprenášali do domu , kde mali novomanželia bývať, ostatné osobné veci , prípadne iný majetok.

Bacúch Krajina, história a ľudová kultúra ISBN: 80- 969579- 4- 5